Okrem pohovoru môže byť súčasťou výberového konania aj testovanie. Na testovanie vás väčšina firiem aj agentúr upozorní dopredu.
Skúšky praktických schopností
Psychodiagnostické testy
Tzv. Assessment Centre
Tieto sa najčastejšie týkajú:
schopnosti písať rýchlo všetkými desiatimi prstami
vodičských schopností (napríklad u obchodných zástupcov, ktorí denne
používajú služobný automobil, si niektoré spoločnosti preverujú vodičské umenie uchádzačov)
špecifických manuálnych zručností
vlastnej odbornosti (časté sú pri pozíciách v oblasti IT, telekomunikácií, vo finančnej sfére)
Všeobecne o psychologických testoch
S psychologickými testami sa stretávame aj v spoločenských časopisoch; niektoré sú zaujímavé, iné úplne bezcenné. Hlavným rozdielom medzi nimi a testami používanými psychológmi je, že profesionálne psychologické testy sa overujú na skúšobnej skupine ľudí (odborne sa tomu hovorí štandardizácia a validizácia). Verejne prístupné testy sú všeobecne považované za menej spoľahlivé.
Všetky psychodiagnostické testovacie metódy patria do rúk odborníkov. Profesionalita a odbornosť pri práci s psychologickými testami spočíva, zjednodušene povedané, hlavne v chápaní ich obmedzenej a doplnkovej funkcie. Hlavné nebezpečenstvo neodborného prístupu je absolutizácia ich výsledkov.
Význam testov teda nepreceňujte. Majú podpornú funkciu pri identifikácii „toho správneho“ uchádzača. Nemôžete ich teda napísať zle. Rovnaká odpoveď môže byť správna pre riaditeľa marketingu, ale zlá pre účtovníka a naopak. Príklad otázky, na ktorú by mal každý z nich odpovedať inak?
Je dobré byť dôsledný, presný, všímať si aj najmenšie detaily, rešpektovať
pravidlá? Áno či nie?
Je dobré hľadať nové riešenia, nové cesty a možnosti, riskovať?
Príprava na psychologické testovanie
Na psychologické testovanie sa nedá nijak zvlášť dopredu pripraviť. Psychologický test ovplyvniteľný prípravou stráca svoj zmysel. A tak asi jediná všeobecne platná rada znie: “Buďte odpočinutí, otvorení a hlavne sami sebou.” Psychologické testovanie je pomerne finančne náročné a váš budúci zamestnávateľ by určite nebol ochotný „do vás“ investovať, ak by vás nepovažoval za zaujímavého uchádzača.
Potreba podrobiť sa psychologickému testovaniu však vyvoláva u účastníkov výberového konania rad rôznych, a často skôr nepríjemných pocitov a obáv. Aspoň niektoré by sme radi rozptýlili:
Psychologické vyšetrenie nie je postavené na rafinovaných trikoch ani na rôznych „špinavých“ chytákoch.
Poznať druhého človeka je náročné aj pre psychológa a jeho možnosti sú obmedzené, preto sa neobávajte odhalenia vašich „tajomstiev“.
Závery psychologického vyšetrenia nemajú a ani nemôžu mať absolútnu platnosť, sú teda vo výberovom konaní iba pomocným nástrojom pri rozhodovaní, koho vybrať.
Výsledky psychologického vyšetrenia sú dôverné. Hoci psychológ o posudzovanom uchádzačovi podáva správu personalistovi, je viazaný etickými pravidlami a so všetkými získanými informáciami musí zaobchádzať ako s dôvernými.
Posudzovaný uchádzač má právo oboznámiť sa s výsledkami vyšetrenia (aj keď v praxi nemusí byť vždy úplne jednoduché získať správu do ruky alebo si môcť osobne pohovoriť so psychológom).
Náročnosť psychologického testovania
Náročnosť používaných metód by do určitej miery mala odrážať aj náročnosť pozície, o ktorú sa uchádzate. Posudzovať človeka na základe obyčajnej jednej metódy (jediného testu alebo dotazníka) je neprofesionálne.
Časová náročnosť psychologického vyšetrenia sa líši podľa počtu a druhu používaných techník, obyčajne sa pohybuje od 2 do 6 hodín. Pri časovo najnáročnejších testoch sa obyčajne zároveň sleduje aj schopnosť uchádzača vyrovnávať sa so záťažou.
Najvýhodnejší denný čas pre psychologické testovanie je v dopoludňajších hodinách, kedy je obyčajne ľudská psychika najčerstvejšia; najväčší psychický útlm je naopak v hodinách podvečerných (medzi 17 a 19 hodinou).
Základné rady a odporúčania:
Nepodliehajte nervozite
Strach a nervozita majú za následok stratu sústredenia a zmätkovanie.
Správajte sa prirodzene a nefalšujte karty
Je samozrejmé, že sa budete snažiť predviesť čo najlepšie, ale nič nepôsobí horším dojmom, než byť pristihnutý pri zjavnej neúprimnosti. Prehnaná snaha o sebaštylizáciu pôsobí podozrivo, zvýšená neúprimnosť sa do určitej miery môže prezradiť aj vo výsledkoch osobnostných testov. Testovanie má v sebe prvky hry: najľahšie sa s ním vyrovnáme, keď k nemu budeme ako k hre pristupovať .
Pozorne sledujte inštrukcie a zadania
Väčšina testov má presne stanovený spôsob ako postupovať a ako zaznamenávať odpovede. Zle vyplnený test sa nedá správne vyhodnotiť a vy sa budete javiť ako neschopní zmätkári. Neostýchajte sa teda pred začiatkom testovania opýtať na všetko, čo vám nie je úplne jasné.
Druhy používaných psychologických metód
Psychologické vyšetrenie by malo byť čo najkomplexnejšie. Obyčajne pozostáva z testov schopností, osobnostných dotazníkov, rozhovoru a prípadne z projektívnych techník.
Testy schopností
Tento typ testov má za úlohu overiť vaše nadanie, schopnosti alebo výkonnosť. Najčastejšie sa používajú rôzne testy inteligencie a testy schopností sústredenia. Tieto skúšky sú pre testovaného najnepríjemnejšie: merajú výkon a pri väčšine z nich sme navyše vystavení aj časovému stresu.
Testy inteligencie (=IQ testy) sú veľmi rozmanité, líšia sa rozsahom, typom otázok aj celkovou náročnosťou. Väčšinou sú vymyslené tak, aby boli čo najmenej závislé na školských znalostiach a nedá sa na ne pripraviť.
Tip 1: Úlohy v testoch sú na podobnej báze ako kratochvíľne rébusy a hlavolamy.
Časopisov s takými rébusmi je v stánkoch dosť. Hoci odborné testy nemôžu nikdy suplovať, môžu vám pomôcť oboznámiť sa s typológiou úloh.
Tip 2: Nenechajte sa vyviesť z miery, keď si s nejakou úlohou v testoch neviete rady. Test, ktorý by bolo jednoduché bez zvyšku správne vyriešiť, nie je dobrým testom, pretože nedokáže rozlíšiť rozdiely v schopnostiach. Pre dosiahnutie aj nadpriemerných výsledkov obyčajne stačí správne vyriešiť len časť úloh.
Tip 3: Ak je test obmedzený časom, hrá úlohu aj počet správne vyriešených úloh v časovom úseku. Všetky sa v danom čase obyčajne skôr nedajú stihnúť (teda ak nie ste naozaj mimoriadne schopní), takže sa nenechajte znervózniť, ak vám ich pár chýba. Keď si s nejakou úlohou neviete hneď rady, vyplatí sa nestrácať čas, pokračovať ďalej a vrátiť sa k nej prípadne až v zostávajúcom čase.
Schopnosti je možné overovať aj rôznymi vedomostnými testami. Zisťovanie špeciálnych alebo všeobecných znalostí ale k najbežnejším súčastiam psychologického vyšetrenia skôr nepatria.
Testy výkonnosti obyčajne nevyžadujú náročné premýšľanie, o to viac sú náročné na rýchlosť a presnosť. Je potrebné sa pripraviť na časový stres. Najčastejšie ide o vyhľadávanie určitých čísel alebo vyškrtávanie určitých znakov v dlhých radoch. Ich cieľom je zmerať schopnosť a ochotu koncentrovať pozornosť a odolnosť voči záťaži. Platia tu väčšinou rovnaké zásady ako pri inteligenčných testoch.
Tip: Výkonnosť v týchto testoch je viac závislá od motivácie než na schopností. Nenechajte sa preto odradiť ich nudnosťou, tá je úmyselná – ide o simulovanú záťaž – ale nebuďte ani nerozvážne náhliví: zachovať pokoj a nezmätkovať je zásadné.
Osobnostné dotazníky
Funkciou osobnostných dotazníkov je zmapovať vašu povahu, osobnostné vlastnosti, štýl správania, vzťahy k ostatným ľuďom. Nie sú obyčajne obmedzené časom. Odpovedá sa na rad otázok začiarknutím správnej odpovede alebo jedného variantu v škále odstupňovaných tvrdení. Žiadna odpoveď nie je zlá. Nejde ani tak o jednotlivé konkrétne odpovede, ale o ich celok, ktorý vytvára obrázok o osobnostnom profile. Dotazníky bývajú preto obyčajne dosť dlhé a každú vlastnosť posudzujú pomocou viacerých otázok. Tých býva medzi päťdesiat a dvesto.
Buďte prirodzení a úprimní. Nesnažte sa vyzerať ako niekto úplne iný, môže to byť úplne kontraproduktívne. Ak sa budete veľmi štylizovať alebo dokonca pretvarovať, riskujete, že táto štylizácia nebude dôsledná a výsledkom testu bude nepravdepodobná kombinácia osobnostných vlastností. Niektoré osobnostné dotazníky majú v sebe navyše zabudované tzv. indikátory neúprimnosti.
Tip1: Pri mnohých otázkach budete mať pocit, že sa nie je možné jednoznačne rozhodnúť ani pre jednu z odpovedí. Najlepšie býva odpovedať bez veľkého rozmýšľania a nerobiť si hlavu s tým, že odpoveď vyhovuje len čiastočne. Dlhým premýšľaním sa do testu „zamotáte“. Pozor na zložito formulované otázky (napr. s dvojitými zápormi): tu je potrebné dať si pozor, aby ste nezačiarkli opak toho, čo ste zamýšľali.
Tip2: Ak sú v dotazníku možné len dve odpovede ÁNO – NIE, zvážte, či tvrdenie SKÔR platí, alebo SKÔR neplatí, neberte ich ako absolútne.
Tip3: Nezabudnite vyplniť všetky položky, inak dotazník nie je možné vyhodnotiť.
Projektívne testy
Tento typ testov sa najviac podobá hre. Ide o úlohy ako „vyberte vám najpríjemnejšie farby“, „povedzte, čo vidíte na obrázku“, „rozprávajte príbeh“, „nakreslite obrázok“… Testy nezisťujú, akú máme fantáziu, vkus ani maliarske schopnosti. Sú to doplnkové metódy pre poznanie osobnosti. Cez zaujímavé výsledky nie sú ale dostatočne spoľahlivé a nemali by sa používať samostatne, ale len spoločne s ďalšími typmi diagnostických metód. Pre psychológov je pri týchto testoch prínosné, že poskytujú málo priestoru pre vedomú štylizáciu a pretvárku.
Tip: Nenechajte sa vyviesť z miery neobyčajnosťou zadania. Správajte sa čo najprirodzenejšie. Vyhýbajte sa extrémnym reakciám.
Rozhovor
Rozhovor so psychológom sa nijak výrazne nelíši od pohovoru s personalistom, platia rovnaké zásady. Psychológ sa ale viac sústredí na osobnosť a menej na znalosti a schopnosti. Ani on by sa ale nemal vypytovať na dôverné a súkromné veci.
Poznámka: Psychológ nie je váš nepriateľ, stretnutie s ním neznamená vaše priame ohrozenie. Obavy z najrôznejších trikov alebo chytákov sú obyčajne prehnané.
Čo vlastne znamená Assessment centre (ďalej len AC)? V doslovnom preklade je AC “hodnotiace stredisko”. Ide o jednu z metód výberu zamestnancov zameranú prevažne na testovanie uchádzačov na manažérske, prípadne obchodné pozície, kde sa okrem odbornosti očakáva aj schopnosť rokovať a vyjednávať s ľuďmi či riadiť tím. Táto metóda umožňuje komplexne ohodnotiť skupinu kandidátov naraz – na skúmaní ich správania v skupine a vzájomnej interakcii je totiž založená.
Aby bol AC účinný, musí byť dokonale pripravený. Firmy ho často zadávajú externým spoločnostiam, ktoré sa na túto metódu špecializujú. Kvalitný musí byť aj predvýber kandidátov a príprava hodnotiteľov.
Ako AC prebieha?
Skupina kandidátov sa skladá z minimálne 3 ľudí. Hodnotitelia sú väčšinou personalista firmy, ktorá si vyberá nového zamestnanca, jeho budúci priamy nadriadený, psychológ a špecialista na AC. Počítajte, že AC trvá minimálne pol dňa, ale aj celý deň a v niektorých prípadoch býva aj dvojdenný. O dĺžke jeho trvania by ste mali byť informovaní dopredu. Často sa z priebehu AC vytvára videozáznam.
Zásadnú úlohu v AC hrajú simulácie reálnych situácií. Tie máte riešiť v skupine. Hodnotí sa nielen, ako situácie vyriešite, ale aj ako riešenie hľadáte. Príklad zadania? „Vaša firma dostala od EÚ jednorazovú dotáciu milión eur. Ste vedúcim marketingu. Rozhodnite, čo s peniazmi urobíte a získajte maximum pre svoje oddelenie“.
Súčasťou AC býva štandardne aj psychologické testovanie a býva ukončené individuálnym rozhovorom s každým z účastníkov. V tejto chvíli sa ale ešte nedozviete, či ste boli, či neboli prijatí. Ak sú ale organizátori AC profesionálni, poskytnú vám spätnú väzbu, ako ste počas AC pôsobili. Ale celkové vyhodnotenie kandidátov je zložitý proces, ktorý trvá najmenej týždeň.
Ako sa AC vyhodnocuje?
Tím špeciálne vyškolených posudzovateľov boduje jednotlivé dopredu stanovené aspekty výkonu (napr. schopnosť presadiť sa, kreativitu, komunikačné schopnosti, odolnosť pri záťaži). Počas AC nazbierajú organizátori AC množstvo informácií v tabuľkách, zápisoch aj videozáznamoch. Výsledky vyhodnocujú a potom ešte spoločne diskutujú a zvažujú, ktorý z kandidátov je najvhodnejší. Tímová spolupráca hodnotiteľov veľmi obmedzuje riziko zaujatosti alebo príliš subjektívneho pohľadu každého z nich.
V bežnej personálnej praxi sa z alternatívnych metód najčastejšie stretávate s grafologickými a numerologickými testami. Nech už sa k nim staviate akokoľvek, môžete na ne naraziť. Grafológia vykonávaná na profesionálnej úrovni je ostatne relevantná projektívna technika, ktorá sa v psychodiagnostike dosť využíva, takže by mohla byť prípadne zaradená aj do kapitoly Psychodiagnostické testovanie.
Odbornosť, skúsenosť a profesionalita hodnotiteľa je v prípade alternatívnych testovacích metód viac než zásadná. Ak nechcete, testovaniu sa podrobiť nemusíte – to platí rovnako ako pri štandardných formách výberového konania. Je však jasné, že ak odmietnete, ako kandidáta vás to diskvalifikuje alebo to minimálne zaťaží vašu pozíciu. Ak zamestnávateľ trvá na grafologickom rozbore (napríklad vo francúzsky hovoriacich firmách je to relatívne časté), zjavne týmto metódam prikladá význam.