Tieto práva a povinnosti sú s účinnosťou od 1. 10. 2004 upravené novým zákonom o zamestnanosti č. 5/2004 Z.z., ktorým majú byť vytvorené legislatívne podmienky pre znižovanie nezamestnanosti. Okrem iného sa rozširujú nástroje takzvanej aktívnej politiky zamestnanosti (rekvalifikácie, investičné stimuly, verejne prospešné práce, vytváranie spoločensky účelných pracovných miest, príspevok pri prechode na nový podnikateľský program). Mal by sa taktiež zlepšiť osobný kontakt a zaobchádzanie pracovníkov úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie; preto sa zavádzajú tzv. individuálne akčné plány, ktoré budú úrady práce dohovárať s niektorými kategóriami uchádzačov o zamestnanie (napr. absolventi škôl).
Individuálny plán predpokladá dohodu úradu práce s uchádzačom na postupe, ktorý sa v jeho prípade zvolí pre hľadanie práce, a na rozdelení úloh medzi uchádzačom o zamestnanie a ÚP.
Na druhej strane zákon obsahuje nové alebo sprísňujúce ustanovenia voči uchádzačom o zamestnanie, ktorí nemajú záujem plniť svoje povinnosti voči úradu práce. Sprísňuje sa evidencia uchádzačov o zamestnanie a pri marení súčinnosti s úradom práce môže byť uchádzač z evidencie vyradený (napr. ak sa nezaujíma o zamestnanie odporúčané úradom práce v stanovenej lehote).
Zákon taktiež vymedzuje nelegálnu prácu (prácu „načierno“) a stanovuje výrazné postihy tým, ktorí zákon porušujú.
Zákon o zamestnanosti definuje právo na zamestnanie ako právo fyzickej osoby, ktorá chce a môže pracovať a o prácu sa uchádza, na zamestnanie v pracovnoprávnom vzťahu, na sprostredkovanie zamestnania a na poskytnutie ďalších služieb za podmienok stanovených týmto zákonom.
Pojem práva na zamestnanie je užší než pojem práva na prácu. Právo na prácu nie je možné uplatniť súdne, zatiaľ čo právo na zamestnanie je vymáhateľné. Ide o právo občana, ktorý chce a môže pracovať, obrátiť sa na príslušný úrad práce so žiadosťou o zaistenie vhodného zamestnania alebo so žiadosťou o zaistenie rekvalifikácie. Právu občana zodpovedá povinnosť úradu práce zamestnanie sprostredkovávať alebo ponúkať rekvalifikáciu či poskytovať podporu v nezamestnanosti vtedy, ak sa nepodarí zamestnanie uchádzačovi nájsť. Občan je však povinný vynaložiť potrebnú súčinnosť smerujúcu k naplneniu práva na zamestnanie.
Uchádzačom o zamestnanie je fyzická osoba, ktorá osobne požiada o sprostredkovanie vhodného zamestnania úrad práce, v ktorého správnom obvode má bydlisko, a pri splnení zákonom stanovených podmienok je úradom práce zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vhodným zamestnaním je podľa zákona tiež zamestnanie, z ktorého vyplýva platcovi povinnosť odvádzať poistné na dôchodkové poistenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti. Ide teda o pracovný pomer alebo o dohodu o pracovnej činnosti. Po novom sa doplnila možnosť sprostredkovávať zamestnanie aj na kratší pracovný úväzok alebo na časovo obmedzené obdobie.
Uchádzačom o zamestnanie (t. j. osobou zaradenou a vedenou v evidencii uchádzačov o zamestnanie) nemôže byť osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu, s výnimkou:
výkonu činnosti na základe pracovného pomeru, ak je činnosť vykonávaná v rozsahu kratšom než polovica stanoveného týždenného pracovného času a mesačný zárobok je nižší než polovica minimálnej mzdy, alebo
výkonu činnosti na základe dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce), ak za obdobie, za ktoré boli dohodnuté, je priemerná mesačná odmena nižšia než polovica minimálnej mzdy.
Nárok na podporu v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie, ktorý
vykonával v dĺžke aspoň 12 mesiacov v rozhodnom období (posledné 3 roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie) zamestnanie alebo inú zárobkovú činnosť zakladajúcu povinnosť odvádzať poistné na dôchodkové poistenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti,
požiadal úrad práce, na ktorom je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, o poskytnutie podpory v nezamestnanosti a
ku dňu, ku ktorému má byť podpora v nezamestnanosti priznaná, nie je poberateľom starobného dôchodku.
Do predchádzajúceho zamestnania sa započítava aj náhradný čas zamestnania, t. j. čas:
poberania plného invalidného dôchodku,
výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby,
osobnej starostlivosti o dieťa do 4 rokov alebo o dieťa vo veku do 18 rokov, ak je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť atď.
Podpora v nezamestnanosti náleží uchádzačovi o zamestnanie pri splnení stanovených podmienok odo dňa podania žiadosti o podporu v nezamestnanosti.
Nový zákon o zamestnanosti umožňuje tzv. čiastočnú nezamestnanosť. Uchádzač o zamestnanie si môže zarábať a pritom poberať podporu v nezamestnanosti. Možnosť zárobku je však obmedzená na maximum dvadsiatich hodín týždenne a mesačný zárobok nepresiahne polovicu minimálnej mzdy, t. j. od 1. 1. 2007 čiastku 4000 Sk. Uchádzač o zamestnanie môže tiež vykonávať činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak za obdobie, na ktoré boli dohodnuté, mesačná odmena alebo priemerná mesačná odmena nepresiahne polovicu minimálnej mzdy. Mesačné zárobky vo viacerých pracovných činnostiach sa sčítajú.
Podpora v nezamestnanosti náleží uchádzačovi o zamestnanie počas podporného obdobia, ktoré je :
6 mesiacov u uchádzača o zamestnanie do 50 rokov veku
9 mesiacov u uchádzača o zamestnanie od 50 do 55 rokov veku
12 mesiacov u uchádzača o zamestnanie nad 55 rokov veku
Rozhodujúci pre dĺžku podporného obdobia je vek uchádzača o zamestnanie dosiahnutý ku dňu podania žiadosti o podporu v nezamestnanosti.
Podpora v nezamestnanosti sa stanoví v prvých troch mesiacoch vo výške 50 % a počas zostávajúceho obdobia vo výške 45 % priemerného mesačného čistého zárobku, ktorý uchádzač o zamestnanie dosiahol vo svojom poslednom zamestnaní alebo z posledného vymeriavacieho základu prepočítaného na 1 kalendárny mesiac (u podnikateľov). V prípade započítania náhradného obdobia sa podpora vypočítava z čiastky životného minima. Maximálna výška podpory v nezamestnanosti je 0,58-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roku predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bola podaná žiadosť o podporu v nezamestnanosti. Maximálna výška podpory pri rekvalifikácii je 0,65-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roku predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom uchádzač o zamestnanie nastúpil na rekvalifikáciu.
Ak uchádzač o zamestnanie bez svojho zavinenia nemôže osvedčiť výšku priemerného mesačného čistého zárobku alebo vymeriavacieho základu alebo u neho nie je možné stanoviť priemerný mesačný čistý zárobok alebo vymeriavací základ, stanoví sa podpora v nezamestnanosti z čiastky životného minima.
Podpora v nezamestnanosti sa neposkytuje pri poberaní dávok nemocenského poistenia alebo vo výkone väzby. Počas tohto obdobia úrad práce poskytovanie podpory zastaví.
Nárok na podporu v zamestnanosti zaniká uplynutím podporného obdobia, ukončením vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo vyradením z evidencie.
Ak bolo príslušným orgánom rozhodnuté, že skončenie jeho pracovnoprávneho vzťahu je neplatné a tento vzťah trvá naďalej, je uchádzač o zamestnanie povinný vrátiť poskytnutú podporu v nezamestnanosti alebo jej časť. O povinnosti vrátiť podporu v nezamestnanosti vydá úrad práce rozhodnutie. Nárok na vrátenie podpory v nezamestnanosti alebo jej časti zaniká uplynutím 5 rokov odo dňa jej priznania.
Nárok na podporu pri rekvalifikácii má uchádzač o zamestnanie, ktorý sa zúčastní rekvalifikácie zabezpečovanej úradom práce a ku dňu, ku ktorému má byť podpora pri rekvalifikácii priznaná, nie je poberateľom starobného dôchodku.
Výška podpory pri rekvalifikácii je 60% priemerného mesačného čistého zárobku alebo vymeriavacieho základu. V obdobných prípadoch ako pri podpore v nezamestnanosti sa prípadne stanoví z čiastky životného minima.
Dôvody neposkytovania podpory pri rekvalifikácii, povinnosť vrátiť poskytnutú podporu a zánik nároku na vrátenie podpory sú upravené rovnako ako pri podpore v nezamestnanosti.
Agentúry práce môžu sprostredkovávať zamestnanie na území ČR alebo z územia ČR do zahraničia a zo zahraničia na územie ČR. Túto činnosť môžu vykonávať bezplatne, alebo za úhradu, ale nie od osoby, ktorej je zamestnanie sprostredkované, iba od zamestnávateľa. V prospech agentúry práce alebo používateľa (zamestnávateľa) sú pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu taktiež zakázané akékoľvek zrážky zo mzdy alebo iné odmeny poskytované zamestnancovi za vykonanú prácu.
Dočasné pridelenie zamestnanca k výkonu práce pre inú právnickú alebo fyzickú osobu bolo podľa starej právnej úpravy možné na základe dohody zamestnávateľov a dohody medzi doterajším zamestnávateľom a zamestnancom (§ 38 ods.4 zákonníka práce). Toto ustanovenie bolo zrušené a nový zákon o zamestnanosti (§ 66) také pridelenie spája s uzatvorením pracovného pomeru alebo dohody o pracovnej činnosti medzi fyzickou osobou a agentúrou práce za účelom výkonu práce u používateľa. Agentúra práce môže svojho zamestnanca dočasne prideliť k výkonu práce pre používateľa len na základe písomnej dohody o dočasnom pridelení zamestnanca uzatvorenej s používateľom (§ 308 a 309 zákonníka práce – tzv. agentúrne zamestnávanie). V zákonníku práce sú definované ďalšie náležitosti, ktoré dohoda medzi agentúrou práce a používateľom musí obsahovať.
Zákon o zamestnanosti prvýkrát v našom právnom poriadku definuje nelegálnu prácu alebo „prácu načierno“, a to ako prácu, ktorú fyzická osoba nevykonáva pre zamestnávateľa na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo inej zmluvy, a ktorú cudzinec vykonáva bez pracovného povolenia.
Doteraz sa vymedzenie nelegálnej práce vzťahovalo iba na zamestnávanie cudzincov bez povolenia na prácu a bez povolenia na pobyt.
Práca načierno spôsobuje štátu úniky na daniach a na sociálnom poistení za pracovníka. Úrady práce sú oprávnené vykonávať kontroly, či je zamestnávanie ľudí legálne, a po novom môžu pri kontrole vyžadovať od fyzických osôb, zdržujúcich sa na pracovisku kontrolovanej osoby a vykonávajúcich pre ňu prácu, osvedčenie totožnosti a doklad, že pracovnú činnosť pre tohto zamestnávateľa vykonávajú podľa pracovnoprávneho vzťahu alebo na základe inej zmluvy (napr. uzatvorenej podľa obchodného zákonníka). U cudzincov sú kontrolné orgány oprávnené vyžadovať predloženie povolenia na zamestnanie, ak zákon jeho vydanie vyžaduje, a povolenie na pobyt.